Ako deti sme sa nevedeli dočkať Vianoc. Nebolo ich plné obchody ako teraz. Prichádzali pomaličky a boli nám “servírované” postupne, krásnou tajomnou atmosférou.

Keď sa stratilo čaro obdarovávania Ježiškom a vedeli sme, že mu celkom slušne konkurujú rodičia, začali sme obdobie tesne pred Vianocami zhľadávať darčeky. Aj to bolo spojené s atmosférou. Bola to nevinná, napínavá hra kto z koho. Či sme lepší ako rodičia, alebo sú stále vynaliezavejší oni. Hlavne vo vymýšľaní tajomných zákutí 3 izbového bytu.

Aj tieto radostné pocity z minulosti v nás zostávajú a ukladajú sa do našich “mozgových a pocitových šuflíčkov”. A ja som si tam jeden z mnohých pocitov ukryla a spomenula som si naň práve tieto Vianoce. Ako malá som rada kreslila a moja detská duša túžila po vtedy pre mňa obrovskom množstve farebných fixiek. Predstavovala som si ako ich otváram a zahŕňam svoj výkres neskutočnými farebnými výtvormi.

A v predvianočnej sútaži s bratom a sestrou “nájdi svoj darček” som jednu úžasnú paletu fixiek našla. Bola tajomne ukrytá medzi plachtami. Haha, nie veľmi vynaliezavá skrýša, ale dobre. Srdce sa mi rozbúchalo a ja som od radosti nevedela ani zaspať. Na druhý deň sme pomáhali s výzdobou stromčeka, na starom gramofóne hrala plejáda vianočných kolied vychádzajúca ešte z LP platne a my so sestrou sme od radosti tancovali na koledy plné snehu a vianočných rolničiek.

Prišiel večer a rýchlo sme do seba nahádzali štedrovečernú večeru a čakali, kým nás rodičia donaťahujú svojim pomalým jedením a vychutnávaním si každej kostičky. Konečne. Z obývačky zaznel zvuk zvončeka a nastala tá čarovná chvíľka. Rozbaľovanie…. Žiadna farebná paleta tam ani pod hromadou rozbalených papierov nebola. Hm… niekde sa asi stala chyba. Ani jeden darček, ktorý som vtedy dostala si nepamätám. Moje zatmenie spôsobila túžba po tom jedinom. A vtedy zo mňa vyliezlo: “A fixky nedostanem?” , “Ježiši, ja som na ne zabudla! A aj to kam som ich schovala!” “Sú pod plachtami.”, nasmerovala som vystrašnú maminu. Uff, tak predsalen boli pre mňa :)

Ktovie, ako dlho by tam ešte zostali? Zostal vo mne aj ten pocit rozžiarenia a úprimnej radosti, ktorý vo mne vyvolávajú darčeky aj dnes. Paleta akvarelových ceruziek mi pričarovala pocit z detstva a obrovskú radosť a to je TO, čo vám nikto nezoberie, nech je to radosť z akejkoľvej maličkosti. A nemusí to byť len vec, človek, alebo zážitok. Možno to je len vôňa, spomienka, dotyk.

27. December 2018
Osobné

Kontakt na email

Kľudne mi napíšte, ak máte akúkoľvek otázku