Zrodenie. Život. Smrť. Kto vie kde to vlastne začína a kde to naozaj končí….a Končí? Narodíme sa a všetci nás obletujú. Tešia sa, usmievajú, prihovárajú sa a obdivujú. Správajú sa akoby im náhle šiblo. Ale len chvíľku. OFF.

Zrazu akoby vypli, zabudli. Mení sa naše spoločné vnímanie. To ako nás vidia oni a aj to ako ich odzrazu vnímame my. Už to nie je také sladké, nežné, milé. Zaradili sme sa do dennej “klasiky”. Samozrejme, že to nemusí byť pravidlom. Žiaľ väčšinou je :)

Ako sa vlastne vnímame a vidíme my? Vyrastáme z plienok, začíname kráčať cestou, o ktorej si ostatní myslia, že je tou správnou. Tak tomu uveríme a ideme. Do desať rokov (možno je hranica dobou posunutá) chceme byť princezné, v krásnych šatôčkach, obklopené vôňou kvetov a láskou všetkých naokolo. Čo iné by sme mohli chcieť, keď to na nás vyskakuje zo všetkých strán. To sladké snívanie z kníh, rozprávok, detských časopisov.

Ani nestiheme zaznamenať všetky ružové obláčiky po ktorých túžime a zrazu príde ZMENA. Jedna obrovská, hormonálna strela PUBERTA. Nevieme prečo sa naše telo začína meniť, nevieme prečo sa mení naše okolie spolu s naším telom. Divné pohľady, divné názory, divné poznámky na našu persónu a neuveriteľne nám všetci lezú na nervy. Hlavne rodičia. Sú trápni. A my stále nerozumieme prečo? Najradšej by sme sa zatvorili do svojho sveta a zostali tam. Ponorení v knihách, časopisoch, svojich snoch. Nasadili slúchadlá a uzatvorili okruh. Len náš s veľkým nápisom NERUŠIŤ a NEVSTUPOVAŤ!!! Nerozumieme dospelým a chceme ich vymazať. Aspoň dočasne….pokiaľ dôjde vreckové :)

FARBÍME SI VLASY, NASADZUJEME TVÁR

Do dvadsiatky objavujeme. SEBA a hľadáme naše spriaznené duše, väčšinou kamarátky, ktoré chápu, prikývnu, potešia a hlavne vypočujú. Sme bláznivé, plné energie, vízií, snov a túžime si splniť všetko čoho sa s nadšením nadýchneme. Chceme byť krásne, okúzľujúce , jedinečné, výnimočné a cool, byť iné a možno túžime trošku vytŕčať z davu. Byť jednoducho ORIGINÁLNE. Chceme sa odlišovať a napriek tomu napodobňujeme všetko čo je práve v “kurze”. Cítime sa mladé a hlavne nesmrteľné.

V tridsiatke začíname premýšľať čo ďalej? Prichádza UVEDOMENIE, ukladanie myšlienok, pocitov. Stále viac počúvame o akýchsi hodinách. Bio-logických? Čo to má spojené s logikou nechápeme. Opäť začíname hľadať spriaznenú dušu, tentokrát s menom CHLAP. Len chceme nájsť bezpečné miesto na zemi, vytvoriť si svoj priestor, svoju rodinu, mať úspešnú kariéru, úspešného manžela, ktorý by mal byť pozorný, úprimný, nežný, všímavý, chápavý a hlavne len NÁŠ. Chceme to mať pekne pod dohľadom. Všetko!

NO. Tak sa prebuďme! Takto to nefunguje. A TU môže nastať problém. Niekto nám zabudol totiž dávno povedať, že tie ružové obláčiky naše predstavy a očakávania neunesú. Rozfúknuté sny naštrbené dennou realitou a povinnosťami a vysnívaný domček z karát, ktorý si vo svojich snoch staviame padá a nastávajú emocionálne skraty, strach, hnev, stres.

Ale my aj toto všetko “dávame”, plynieme v tom čo chceme, plynieme v tom čo nechceme a snažíme sa meniť. Najskôr okolie a až keď nám to naozaj “docvakne” začneme meniť seba.
Sláva konečne začíname chápať! Otvárajú sa nové dvere. Nezúfajme :)

11. November 2018
Ženské zdravie

Kontakt na email

Kľudne mi napíšte, ak máte akúkoľvek otázku